PoOjAšeNééé_TrdLooO;)

Hlavným cieľom obliekania príslušníkov punkového hnutia bolo od začiatku predovšetkým šokovať ostatných. V začiatkoch u mnohých punkových skupín preto nájdeme svastiky.Neskôr, keď sa punk dostal do pozície odporcov fašizmu. mnohí členovia toto správanie ospravedlňovali tým, že cieľom bolo iba šokovať.

Rýchlo sa vyvinul iný štýl obliekania, ktorého vyznávači chodili oblečení v roztrhaných džínsoch a v tričku s nášivkou nejakej punkovej skupiny, často The Exploited alebo Sex Pistols. Veľmi častým doplnkom bola bunda krivák a obuv kanady. Všetko bolo doplnené veľkým množstvom spínacích špendlíkov. Punková móda vyvinula aj vlastné účesy, "kohúta"-číro, bodliny alebo rozstrapatené vlasy.

V priebehu 90. rokov 20. storočia došlo k rozvoju subkultúr a hudobných štýlov ovplyvnených punk rockom. V súvislosti s tým došlo aj k uvoľneniu vzťahu medzi hudobnou a módnou stránkou subkultúry, inými slovami každý sa správa slobodne a počúvanie najrôznejších hudobných smerov vychádzajúcich z punk rocku už nie je tak často spájaný s nejakým konkrétnym imidžom alebo štýlom obliekania.

Číro, čo je identitický znak, s ktorým sa väčšina punkerov stotožňuje a má niekoľko významov. Okrem cieľa šokovať, jeho prvý význam bol odlíšiť sa od hnutia skinheads, ktorí mali úplne vyholenú hlavu. Číro má byť aj prirovnaním k životu Indiánov a ich bezstarostnému životu pred príchodom modernej civilizácie.

Obojok, u niektorých vyznávačom punku je možné vidieť ako módny doplnok na krku väčšinou ozdobený kovovými hrotmi,pyramídkami alebo inými špecifickými ornamentami na tento štýl. Má byť symbolom poukázania na otroctvo spoločnosti všetkých ostatných štátnych zriadení a systémov bez vôle občanov sa rozhodnúť, bez toho, aby za nich museli rozhodovať iní. Či išlo o formu otroctva, monarchie, republiky feudalizmus fašizmu alebo demokracie.

Roztrhané tričko a džínsy majú za účel provokovať v ľuďoch myšlienku, aby ich neposudzovali podľa štýlu obliekania. Prinútiť ich zamyslieť sa, či charakter človeka utvára jeho duchovno alebo zovňajšok.

Dnes sa objavuje čoraz viac ľudí, ktorí berú punk iba ako módu a nie ako životný štýl. Poukazujú tým napríklad na tzv. šampóny, ktorým sa na hlave géluje číro, čo vlastne ani číro nie je. Pravé číro je jeden jediný pruh vlasov na hlave, zvyšok hlavy je vyholený.

Ďalším prvkom sú zatváracie špendlíky - zicherky pripichnuté na odeve, ktoré majú praktický význam, oprava či zopnutie oblečenia, ktoré často naozaj drží pokope len za pomoci zicheriek alebo v niektorých prípadoch aj na výrobu "bonga" ([plast]ová flaša upravená na fajčenie marihuany), čo však časť punkerov neuznáva, lebo sloboda a nezávislosť sú predsa hlavné piliere punkovej filozofie (závislosť na drogách nevedie k slobodnému životu). Paradoxné však je, že asi 80% punkerov holduje alkoholu a cigaretám.

Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiu frekvenciu ako u chlapcov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na [demonštrácia|demonštráciách]]. Menšia časť punku – anarchopunk je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fondu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít – hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde.